Greenpeace? alebo príbeh, ktorý ma prinútil zamyslieť sa

Autor: Robert Klír | 8.12.2011 o 10:49 | (upravené 8.12.2011 o 10:56) Karma článku: 15,38 | Prečítané:  2317x

Denne mi chodí množstvo elektronickej pošty alebo ak chcete e-mailov a samozrejme som rád keď mi niekto pošle niečo dobré. Chodí mi veľa slušných či menej slušných vtipov, či obrázkov, ale dnes mi moja bývalá kolegyňa a priateľka v jednej osobe poslala niečo veľmi zaujímavé. Tento príbeh ma vrátil k nostalgii detstva, ale hlavne prinútil ma zamyslieť sa. Prečo sa chcem o túto stánku svojej intimity podeliť? Lebo s myšlienkou príbehu sa nedá inak, len súhlasiť.

Príbeh sa odohráva niekde v priestore, ktorý nie je potrebné presnejšie definovať a jeho účastníkmi je mladá žena (pokladníčka) a žena, označme ju ako skôr narodená, a tu je príbeh:

 

Mladá žena:

"Vaša generácia jednoducho nepozná ekologické hnutie. My mladí ľudia budeme platiť za staršiu generáciu, ktorá plytvá prostriedkami!"

 

Stará žena sa ospravedlní pokladničke a odpovedá:

„Je mi ľúto, my sme nemali environmentálne hnutie v našej dobe.“

 

Keď odchádzala z obchodu, pokladníčka dodáva:

„To sú ľudia ako vy, ktorí zničili všetky prírodné zdroje na náš účet. Áno, vaša generácia vôbec nič neurobila včas na ochranu životného prostredia!“

 

Stará dáma dodáva:

„ Za mojich čias, keď sa vrátili fľaše  z mlieka a pivné fľaše do obchodu, obchod ich poslal späť do továrne, aby sa umyli, sterilizovali a znovu naplnili, použila sa rovnaká fľaša niekoľkokrát. V tej dobe boli fľaše naozaj recyklované, ale nepoznali sme environmentálne hnutie.

Za mojich čias sme chodili pešo po schodoch hore. Nemali sme žiadne pohyblivé schody vo všetkých obchodoch či kanceláriách. Šli sme peši do obchodu za rohom a nebrali sme auto, kedykoľvek sme sa chceli dostať niekde o dve ulice z domu. Ale áno, nepoznali sme environmentálne hnutie.

 V tej dobe sme prali plienky, nepoznali sme jednorazové papierové plienky. Vypraté prádlo sme sušili na šnúre a nepoužívali sme elektrickú sušičku, ktorá spotrebuje 3000 wattov za hodinu. Použili sme  obyčajnú veternú a slnečnú energiu na vysušenie prádla.

 V tej dobe sme systematicky recyklovali oblečenie z brata alebo sestry ďalšiemu súrodencovi. Je to pravda, nepoznali sme environmentálne hnutie.

 V tej dobe bola jedna televízia alebo rádio v dome, nie ako teraz je TV v každej miestnosti. A televízia mala malú obrazovku vo veľkosti krabice na pizzu, nie obrazovku o veľkosti štátu Texas.

 V kuchyni každý pripravoval ručne potraviny, nemali sme všetky špeciálne elektrické prístroje na prípravu bez námahy, ktoré spotrebuje veľké množstvo elektriny.

 Keď bolo potrebné zabaliť krehké predmety, aby boli zaslané poštou, boli používané ako výplň noviny alebo vata, v škatuliach, ktoré už predtým slúžili, žiadne bubliny z polystyrénu alebo plastu.

 V tej dobe sme použili ručnú energiu na kosenie trávnika, nemali sme žiadne elektrické alebo benzínové kosačky. V tej dobe sme pracovali fyzicky a nebolo treba chodiť do posilňovne na bežiace pásy, ktoré bežia na elektrinu. Ale máte pravdu: my sme nevedeli nič o environmentálnom hnutí.

 V tej dobe sme pili vodu z fontány alebo zo studničky, keď sme mali smäd a nepoužívali sme plastikové tégliky alebo plastové fľaše, ktoré sa zahadzujú po jednom použití.

 Máli sme plniace perá a napĺňali sme ich z kalamára namiesto nákupu vždy nového pera. Na holenie sme vždy vymenili len žiletky miesto vyhadzovania jednorazovej žiletky po každom holení. Ale áno, nepoznali sme, environmentálne hnutie.

 V tej dobe ľudia chodili autobusom alebo vlakom a deti svojim bicyklom do školy namiesto použitia rodinného auta, kde má mama službu ako taxi 24 hodín.

 V tej dobe deti mali rovnaké aktovky na niekoľko rokov, pastelky, gumy, strúhadlá a ďalšie príslušenstvo trvalo tak dlho, ako bolo možné a nie nové ceruzky a gumy s novým sloganom niekoľkokrát za rok.  Ale áno, nepoznali sme environmentálne hnutie.

 Mali sme jednu elektrickú zásuvku v izbe, nie viacpásmovú, ktorá je teraz potrebná na široký sortiment elektrického príslušenstva potrebného pre dnešnú mládež.

 

Tak ma prestaň srať so zeleným hnutím! “

 


 

 

 

Čo dodať na záver príbehu? Veľa toho nie je, ale niečo predsa len áno.

Chcel by som sa v prvom rade poďakovať mne neznámemu autorovi, ktorý napísal tejto príbeh a chcem ho poprosiť, aby ma nežaloval za porušenie autorských práv, ale nedalo mi inak len ho zverejniť.

Chcel by som sa tiež poďakovať mojej priateľke Gabike, ktorá mi tento príbeh poslala, a tým umožnila podeliť sa s vami o jeho hlbokú myšlienku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?